Spojení či odpojení?

Autor: Slavka Lauko | 17.4.2015 o 17:02 | (upravené 17.4.2015 o 17:16) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  448x

Aj Vám sa to určite neraz stalo, že ste kdekoľvek, na ulici, v supermarkete, či kaviarni natrafili na ľudí, kamarátov alebo partnerov, ktorých ruky boli doslova prilepené k ich smartfónom, dychtivo očakávajúc ďalšie píp-píp. Dnešná doba je veľmi pokroková, čo sa týka techniky, ale čo sa týka hodnôt, tak ľudstvo kleslo hlbšie než bolo kedykoľvek predtým.... Je skvelé, že máme prístup ku všetkým informáciám a môžeme sa pozrieť hoc aj na druhý koniec sveta, ale jeden k druhému máme neskutočne ďaleko. Môžeme zachytiť a ukázať naše tváre na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, ale svoje pravé ja skrývame aj sami pred sebou...

Aj Vám sa to určite neraz stalo, že ste kdekoľvek, na ulici, v supermarkete, či kaviarni natrafili na ľudí, kamarátov alebo partnerov, ktorých ruky boli doslova prilepené k ich smartfónom, dychtivo očakávajúc ďalšie píp-píp. Dnešná doba je veľmi pokroková, čo sa týka techniky, ale čo sa týka hodnôt, tak ľudstvo kleslo hlbšie než bolo kedykoľvek predtým.... Je skvelé, že máme prístup ku všetkým informáciám a môžeme sa pozrieť hoc aj na druhý koniec sveta, ale jeden k druhému máme neskutočne ďaleko. Môžeme zachytiť a ukázať naše tváre na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, ale svoje pravé ja skrývame aj sami pred sebou...
V textových správach sme schopní odhaliť svoje najskrývanejšie emócie, najtajnejšie myšlienky a túžby,ale pri osobnom kontakte sa obmedzíme na jedno neosobné "ahoj" a ideme si každý svojou cestou...
Pri virtuálnej komunikácii vieme vždy presne čo a ako chceme, ale keď príde na realizáciu, tak pochybujeme o každom našom slove. Jednoducho sa stiahneme späť do svojej ulity, ďalej pokračujeme v umelo udržiavanej konverzácii a nestíhame sa čudovať, keď sa nám nedostáva podpory, rešpektu a lásky, po ktorej my tak veľmi túžime...
Často si vydržíme písať aj celé hodiny o kadejakých veciach, pretože je oveľa jednoduchšie napísať čokoľvek a nemusíeť sa pozerať do očí toho druhého a vidieť v nich reakciu na naše slová. Každý vie byť hrdina pri ťukaní do telefónu či klávesnice, poskytuje nám to totiž zvláštny druh individuálnej anonymity...Skrátka je pre nás bezpečná, pretože môžeme ukázať svoje city a nestratiť pritom svoju "tvár"... Však to som len napísala, nie? Napísať sa dá bársčo :-) Keby niečo, budem sa tváriť, ako by som to nemyslela vážne....
Možno je to aj preto, že málo z nás sa zaujíma o iných, preto lebo im na nich záleží, pretože sú empatickí a chcú pomôcť, drvivá väčšina sa iba stará do vecí druhých, len aby mala čo riešiť...Ľudia sa často divia, keď sa niekto zmení, ale takmer nikto  si neuvedomí, že na základe takéhoto chovania tá zmena nastala.  Lipneme na názore druhých, len pokiaľ nám dávajú za pravdu, ale ako náhle nám šplechne niekto niečo čo je nám čo i len trošku proti srsti, už z neho urobíme toho najhoršieho človeka pod slnkom, zatiaľ čo my sa dušujeme, ako nám bolo ublížené...A keď sa nám začne zdať niekto nepohodlný alebo nás len prestane zaujímať, jednoducho klikneme na okienko "zrušiť, vymazať, zablokovať" a ten človek, na ktorom  nám ešte donedávna tak veľmi záležalo a bez ktorého sme si nevedeli náš život ani predstaviť, zrazu prestane existovať.
Keby sme sa len dokázali pozrieť na seba očami druhých, možno by sme v nich videli to, čo tak veľmi potrebujeme vidieť...možno by slová, ktoré nám boli povedané nezneli tak, ako sme ich my pochopili...možno by sme v každom tom neosobnom pozdrave spoznali človeka, ktorému na nás naozaj záležalo, ktorý tu bol vždy pre nás pripravený počúvať, poradiť a pomôcť...A on nám aj pomohol, to len my sme to nepochopili a odpísali sme ho...Keď raz niekto takto odpíše nás, pochopíme to viac ako dobre...Hoci dnešná doba praje technike a mechanike, my sme stále žijúce cítiace bytosti, tak sa nesnažme hrať sa na robotov bez citu...Pretože cítiť radosť, šťastie, lásku je to najkrajšie...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?